Colná únia

O colnej únii EÚ

Colná únia je základom Európskej únie a základným prvkom fungovania jednotného trhu. Colná únia znamená, že členské štáty EÚ uplatňujú spoločný systém ciel na dovoz tovaru z územia mimo colného územia EÚ, na hraniciach medzi členskými štátmi EÚ neexistujú žiadne clá ani colné kontroly. Jednotný trh môže správne fungovať len vtedy, keď sa na jeho vonkajších hraniciach budú uplatňovať spoločné pravidlá.

Aby sa to dosiahlo, národné colné správy EÚ konajú, ako keby boli jedna. Hoci sa colná legislatíva prijíma na úrovni EÚ, členské štáty ju vykonávajú decentralizovane. Colné orgány členských štátov dohliadajú na všetok tovar, ktorý vstupuje alebo opúšťa colné územie EÚ, bez ohľadu na spôsob jeho vstupu alebo výstupu.

Základné slobody

Podstatným znakom jednotného trhu Európskej únie je colná únia so štyrmi základnými slobodami:

• voľným pohybom tovarov (čl. 28 Zmluvy o ES),
• voľným pohybom kapitálu (čl. 43 Zmluvy o ES),
• voľným pohybom služieb (čl. 50 Zmluvy o ES),
• voľným pohybom osôb (čl. 39 Zmluvy o ES).

Spoločná colná tarifa

Spoločná colná tarifa je vonkajším javom colnej únie. Uplatňuje sa pri dovoze tovarov cez vonkajšiu hranicu colnej únie.

Spoločná colná tarifa alebo tiež CCT (Common Customs Tariff), je spoločná pre všetkých členov únie, ale colné sadzby sú odlišné podľa daného druhu dovozu, čo ďalej závisí na tom aké sú to dovozy a odkiaľ prichádzajú.

Sadzby závisia od citlivosti výrobkov a od ochrany ekonomických záujmov Spoločenstva. Podľa možností spoločnú colnú tarifu, uplatňuje Spoločenstvo na princípe, aby domáci alebo tuzemskí výrobcovia boli plne konkurencie schopnosti a vyrovnaný na trhu Spoločenstva výrobcom vyvážajúcim z iných krajín.

Integrovaná tarifa spoločenstva (TARIC) predstavuje súhrn colnej a obchodnej legislatívy uplatňovanej na vonkajších hraniciach EÚ s tretími krajinami. TARIC obsahuje kompletný colný sadzobník EÚ, ale nie je samostatným právnym predpisom. TARIC slúži predovšetkým na rýchle a komplexné vyhľadávanie údajov potrebných pre obchod s konkrétnou komoditou medzi EÚ a tretími krajinami. Všetky legislatívne prijaté zmeny zapracovávajú pracovníci DG TAXUD, sekcie TARIC bezodkladne do jeho elektronickej verzie, čím sa zabezpečuje jeho neustála aktualizácia.

Význam cla

Clo je príjmom spoločného rozpočtu Európskej únie, pričom sa z jeho príjmov financujú rozvojové projekty a poskytuje sa pomoc kandidátskym krajinám.

Od 1. januára 2021 si krajiny ponechávajú 25 % vybraných ciel na pokrytie svojich nákladov na výber. Celkový príjem cla sa prerozdelí tak, že 75 % podielu z jeho výnosu sa stáva príjmom rozpočtu Európskej únie a 25 % príjmov z cla je príjmom národného rozpočtu krajiny, na ktorej daňovom území bolo toto clo vymerané a vybrané.

V priemyselne rozvinutých krajinách predstavoval podiel cla na príjme štátneho rozpočtu pred rokom 2000 približne 5 %.

Integrácia

Európska únia v sebe zahŕňa tieto prvky integrácie a v súčasnej podobe je:

• colnou úniou, to znamená, že územie členských krajín je jednotným colným územím, používa jednotné colné predpisy, jednotnú colnú tarifu
• jednotným trhom, uplatňovaný od 1.januára 1993 na základe Amsterdamskej zmluvy,
• čiastočne menovou úniou, kde je združených 19 členských krajín, ktoré používajú ako menovú a platobnú jednotku EURO,
• čiastočne má prvky hospodárskej únie, ktoré sa prejavujú v snahe o uplatňovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).
• prebehla transformácia do politickej únie prijatím tzv. Euroústavy (Lisabonská zmluva od 1.12.2009).

Základné formy integrácie na makroúrovni

• zóna voľného obchodu – odstránenie ciel, kvantitatívnych obmedzení vo vzájomnom obchode s tovarmi a službami. Voči nečlenským krajinám sa uplatňujú clá, pričom každý člen si ponecháva vlastnú colnú tarifu.
• colná únia - odstránenie ciel, kvantitatívnych obmedzení vo vzájomnom obchode s tovarmi a službami. Voči nečlenským krajinám sa uplatňujú clá na základe spoločnej colnej tarify. Jej zámerom je spoločná regulácia dovozu z vonkajšieho sveta. Používa jednotné colné predpisy. Členovia colnej únie sú spojený do jedného obchodno-politického územia voči vonkajšiemu svetu.
• spoločný trh – charakteristiku má rovnakú ako colná únia avšak, umožňuje voľný pohyb kapitálu a pracovných síl (výrobných faktorov) bez bariér.
• hospodárska únia – má rovnaké charakteristiky ako spoločný trh a okrem toho dochádza k zjednoteniu resp. k harmonizácií hospodárskych politík za účelom odstránenia diskriminácie ako dôsledku ich rozdielnosti v členských krajinách.
• menová únia – predpokladá spoločnú menu, jednotné pravidlá peňažného obehu, spoločnú menovú politiku voči nečelenom a medzinárodným finančným inštitúciám. Národné banky sú nahradené jednou spoločnou centrálnou bankou. Odráža ekonomickú ale i politickú jednotu členov .
• politická únia – je zavŕšením úplnej ekonomickej integrácie, ktorá predpokladá zjednotenie menovej, fiškálnej, sociálnej a stabilizačnej politiky. V politickej únií prechádzajú ekonomické a politické právomoci na nadnárodný riadiaci orgán.

Jednotný trh

• "Vnútorný trh predstavuje oblasť bez vnútorných hraníc, v rámci ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu." (Zmluva o Európskej únii, článok 7)
• Jednotný trh zrušil úlohu ciel a DPH medzi členskými štátmi a umožnil skutočnú colnú úniu ako základ Spoločenstva sa evidentne prejaviť vo všetkých oblastiach.
• Jednotný trh, založený na colnej únií, je základom na ktorom Európska únia stavia politiku rastu, ktorá môže mať základ v konkurencie schopnosti a zamestnanosti.

Úloha colnej správy dnes

Úloha colníc donedávna spočívala predovšetkým vo vyberaní cla a nepriamych daní pri dovoze. Množstvo udalostí vrátane rozšírenia, globalizácie obchodných a dodávateľských reťazcov, rozvoja elektronického obchodu, hrozby teroristických útokov a internacionalizácie organizovaného zločinu zmenilo prostredie, v ktorom colné orgány fungujú.

V súčasnosti colné orgány nielen vyberajú clo a DPH z dovážaného tovaru a prípadne aj spotrebné dane, ale kontrolujú tento tovar aj na mnohé nefinančné účely, ako napríklad na zaistenie bezpečnosti a ochrany tovaru a na zabezpečenie toho, aby Požiadavky EÚ na zhodu s výrobkami, potravinové, zdravotné a environmentálne normy a pravidlá, práva duševného vlastníctva a oveľa viac. Spolupracujú v boji proti podvodom, terorizmu a organizovanému zločinu spolu s orgánmi činnými v trestnom konaní, správnymi orgánmi a agentúrami zodpovednými za hraničnú a vnútornú bezpečnosť. Okrem toho sú zodpovedné za riadenie a presadzovanie čoraz väčšieho počtu preferenčných obchodných dohôd medzi EÚ a inými krajinami.

V súlade s týmito zvýšenými zodpovednosťami právne predpisy, ktoré colné správy presadzujú, zahŕňajú oveľa viac ako tie, ktoré sa týkajú colníctva ako takého. Colné orgány teraz tiež uplatňujú pravidlá týkajúce sa obchodnej politiky, ako sú preferenčné obchodné, zdravotné a environmentálne kontroly, spoločná poľnohospodárska a rybárska politika, ochrana našich hospodárskych záujmov netarifnými nástrojmi, bezpečnosť výrobkov a dodržiavanie predpisov, spoločná bezpečnostná politika a opatrenia politiky vonkajších vzťahov a ďalšie.

Nefiškálna/ochranná úloha colníkov EÚ sa počas pandémie COVID-19 zvýšila, keď zintenzívnili zabezpečenie hladkého cezhraničného obchodu v náročných podmienkach, najmä pokiaľ ide o životne dôležité lekárske vybavenie a neskôr vakcíny.

Cieľom colných orgánov je nájsť rovnováhu medzi kontrolami a uľahčením legitímneho obchodu, pretože medzinárodný obchod je životne dôležitý pre úspech EÚ. Na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi týmito požiadavkami sa musia zmodernizovať colné postupy a metódy kontroly a musí sa posilniť spolupráca medzi rôznymi službami. Z tohto dôvodu Colný kódex Únie(Nariadenie (ES) č. 952/2013) nadobudlo účinnosť 1. mája 2016 a práce na modernizácii a vývoji elektronických systémov, ktorých cieľom je urobiť z colnej únie moderné, vzájomne prepojené a plne bezpapierové prostredie, by sa mali v celej EÚ ukončiť do konca roka 2025 v najnovšie. Podrobnosti o týchto IT systémoch možno nájsť v pracovnom programe Colného kódexu Únie.

Aby colné orgány efektívne plnili svoje rôzne povinnosti, udržiavajú nepretržitý dialóg so zainteresovanými stranami. V tejto súvislosti sa zlepšili konzultácie s podnikateľským sektorom v rámci obchodnej kontaktnej skupiny, v ktorej sú zastúpení všetci významní hráči v medzinárodnom dodávateľskom reťazci. Obchodné združenia sú pravidelne pozývané na semináre a pracovné skupiny, aby prispeli k rozvoju novej politiky a legislatívnych iniciatív.